Jak jsem vyhrál auto
Moja veľká výhra...
alebo čo s autom ktoré sa mi tak strašne páči a s klubom ktorý mám tak rád...
Ešte stále tomu nemôžem uveriť. Ja, čo som za 36 rokov vyhral iba spray na čistenie koženných sedačiek, a žiadne sedačky z kože nemám, som vyhral auto. Pozor! Nie hocijaké auto. Renault 8 vyrobený 4 roky pred dátumom mojej výroby. Krásne auto s dušou a vo výbornom stave.
Urobme si však na tomto mieste trocha výlet do nedalekej minulosti:
Píše sa rok 1999. Ja som si práve kúpil moje prvé super auto. Bol som síce patrične šťastný keď som si pred 3 rokmi kúpil Wartburg, moje prvé motorové vozidlo so zadymovacím zariadením, bol som hrdý, keď som si neskôr kúpil Renault 19, päťdverový zázrak s motorom 1.4, ale žial nie moc odborne opravený po havárii. Ale predsa, toto bolo niečo iné!
No a vtedy som v motoristickom časopise narazil na malú upútavku na zraz Renault Clubu ČR, ktorý sa mal konať za pár dní v Jablonnom v Podještědí. Všetko do seba zapadalo a tak som sa vybral s úsmevom na perách, vetrom vo vlasoch a slnkom nad hlavou na svoj prvý zraz, na svoj veľký výlet do neznáma. Príjazd do kempu bol velkolepý: Z hospody vybehol nejaký chlapík, veľmi krátko ma privítal (povedal: „vítej“), pochválil mi auto a poslal ma do hospody. Veľa dymu, hluku a neznámych tvárí.
Moja budúca rodina, ale to som vtedy ešte netušil...
Ani vo sne by som si nevedel predstaviť lepší víkend. Zraz mi vyšiel výborne, keby som si nezabudol vyzdvihnut vedomostný test a mal by som na jeho riešenie viac ako 30 sekúnd, tak by som bol možno aj vyhral. Takto som skončil druhý, zvíťazil som vo svojej prvej jazde zručnosti v živote a stal som sa vice-mistrom Renault. Eufória, a nové priateľstvá.
Samozrejme že som nemohol na jarnom zraze v roku 2000 chýbať. Ako aj na dalšom, jesennom. Darilo sa i ďalej, a čosi – kdesi som aj niečo vyhral a tak som sa stal prvým oficiálnym Mistrom Renault ČR. A získal som ďalších priateľov, a utužil priateľstvá už nadviazané. (Veď som aj bol opitý jak čík)
Nakoľko sa putovnou cenou pre víťaza stal plagát populárnej chlapčenskej skupiny Lunetic, som sa rozhodol že súťažiť už radšej nebudem (nemohol som ten plagát doma obhájiť, lepšie bolo sa ho zbaviť :). A tak som o rok prišiel zas, hlavne aby som Lunetic vo zvuku fanfár odovzdal Jirkovi Konečnému. Jirkovi doma ten plagát asi lepšie znášali lebo si ho nechal celé 3 roky. A zapáčil sa mu dokonca tak moc, že ho ani nepredal svojmu nástupcovi, ktorý po ňom tak moc túžil, že Hozno Stokuč?!
V roku 2001 ma môj zamestnávateľ aj rodinou presťahoval do Budapešti, no na zrazy ma to stále ťahalo. Priznám sa síce s malou dušičkou, že som raz prišiel Toyotou Avensis, raz VW Passat, a konečne raz aj mojim Scenicom, hrdo nosiacim Maďarské cudzinecké značky. No a bolo aj obdobie, celé 3 roky, keď som o zrazoch, žial, iba čítal a počul.
Za tie roky sa na zrazoch našeho klubu premlelo naozaj veľa ludí. Mám veľa zážitkov, o ktorých si doma po večeroch, keď vypadne elektrický prúd rozprávame: O rýchlosti jazdy Martina Turynu a jeho šprinte pre pohár s vodou :-), o jazdách zručnosti Standu Kubinca so zlomeným prstom, o neustále sa zväčšujúcom počte Herčíkovcov, o jazde niektorých z nás na Sony Playstation, jazde zručnosti na kolobežke, ktorá sa nedala dokončiť pre polámané kolieska, ako aj na moju tragickú jazdu zručnosti s prelepenými očami (ešte teraz sa potím).
No ale čo s tým mojim krásnym Renault 8?
Alebo „Doma mám už autá 3...“
Prosím o strpenie, ešte krátky výlet do budúcnosti:
Na budúce zrazy sa už teraz teším a verím že budú dobré, moc dobré. Verím že budú kombináciou toho najlepšieho:
Spoznávanie nových miest a campov.
Veľa jázd zručnosti, pri ktorých sme spolu a navzájom si fandíme ale sa aj spoznávame. Viac priestoru pre výborné komentáre Viktora, kde vždy prezradí niečo zaujímavé o aute alebo jeho majiteľovi
Súťaž (hlasovanie) o najkrajšie auto, tuning, originál, či najlepie HI-FI, kolesá a výfuk
Zábavné orientačné jazdy v nových krajoch, ktoré nás zocelia ale nebudú tak dlhé aby nám došli endorfíny
Veľa pekných áut a usmiatych účastníkov
A tiež atraktívne ceny pre víťazov, či v tombole
Viem však že toto sa nedá zadarmo. Viem že by pomohlo aby sa všetky kluby združujúce Homo Renaultis dohodli na spolupráci a zorganizovali zrazy kde by si prišli na svoje tí, ktorí chcú súťažiť, ale aj tí čo chcú obdivovať autá upravené či veteránov. Renault Club Praha, Renault 19 club, Laguna Club, či Renault Classic Club SR by si spolu určite vydobili viac oprávnenej pozornosti a podpory zo strany Renault ČR a ďalších sponzorov a partnerov.
No a čo teda bude s tým mojim Renault 8?
Alebo „Prehlásenie mojej krásnej R8 na Slovensko presahuje moje duševné sily a odvahu...“
Dobre, tak ja to teda vyklopím. Tým že som nikdy nič nevyhral, nejako som si na to zvykol. Dokonca som sa začal obávať že by neočakávaná výhra mohla skaziť môj charakter. A tiež by som rád pomohol našemu klubu. Preto som sa rozhodol že tento krásny Renault 8 darujem nám všetkým, teda Renault Clubu ČR. Za podmienky že bude auto použité v prospech zorganizovania ešte lepších budúcich zrazov. Nechám rád na vedenie klubu ako s autom naložia. Viem si predstaviť že bude ponúknuté na ďalšom zraze ako hlavná cena, čo určite pritiahne veľa záujemcov, viem si tiež predstavit ze sa stane klubovým maskotom, ktorý by náš club reprezentoval a propagoval na rôznych populárnych akciách typu autosalóny či výstavy a zrazy veteránov. Verím že nám Viktor na nasledujúcom zraze povie ako s týmto autom Renault Club naložil v prospech fanúšikov značky Renault.
Prosím aby ste pochopili že som musel napísať tento hrozne sentimentálny článok, ale ten Renault 8 som si moc obľúbil. A musel som sám sebe zdovodniť prečo si ho vlastne, ja blbec, nenechám. Ale som rád že to dopadlo takto a teším sa na vás všetkých na budúcom zraze.
P.S. no a aby to nevyznelo všetko tak nezištne, chcem Viktorovi navrhnúť, že by sa každý Mistr Renault mohol stať doživotným čestným členom klubu (a ušetriť na vstupnom).
Juraj Boledovič
) |
) |
) |
) |
) |
) |
Zpět na seznam srazů